| VEDECKÝ ČASOPIS O DEJINÁCH SLOVENSKA A
STREDNEJ EURÓPY
VYDÁVA HISTORICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED, V. V. I. ISSN 0018-2575 (print) ISSN 2585-9099 (online) EV 3084/09
Všetky obsahy sú čitateľom voľne dostupné podľa licencie Creative Commons CC BY 4.0. Indexovanie a abstraktovanie: Web of Science Core Collection: Arts & Humanities Citation Index Additional Web of Science Indexes: Current Contents Arts & Humanities Scopus CEEOL CEJSH EBSCO Historical Abstracts ESF (HUM) |
AKTUÁLNE ČÍSLO | REDAKCIA | POKYNY PRE AUTOROV | ARCHÍV | PREDPLATNÉ | O ČASOPISE | PUBLIKAČNÁ ETIKA | VÝZVY
Self-critical communist Róbert Roško. Historický časopis, 2022, 70, 1, pp. 153–171, Bratislava. O článku: Patril k tým stredoeurópskym intelektuálom, čo väčšinu aktívneho života prežili v komunistickom režime. V mladosti uveril hlásaným komunistickým ideálom, čiže stalinistickej verzii marxizmu-leninizmu. Na rozdiel od M. Šimečku, Z. Mlynářa, J. Jablonického, M. Kusého a mnohých ďalších, ktorí sa po roku 1970 postupne dostávali na okraj spoločnosti a stali sa disidentmi a niektorí neskôr exulantmi, R. Roško ostal členom strany aj po straníckych čistkách. Patrí k tým, čo sa prostredníctvom filozofie začali profilovať ako sociológovia. Je zaraďovaný k tretej generácii sociológov, ktorá sa zaslúžila o etablovanie tejto dôležitej spoločenskovednej disciplíny. Uvoľňovanie politicko-spoločenských pomerov tak v roku 1968 ako aj koncom 80. rokov vítal a podporoval ich. Naďalej sa venoval problematike spätej s komunistickým režimom, aj po roku 1990. Za príčinu neúspechu komunistického experimentu považoval aj to, že tento politický a hospodársky systém sa začal budovať vo feudálnej krajine, kde došlo k prechodu „od zaostalého feudalizmu k postfeudálnemu modernizmu“. Po roku 1989 sa sám zaradil k porazeným, ku ktorým podľa neho patrili všetci ľudia zo štátov bývalého sovietskeho bloku, pretože išlo „o porážku nadosobného rázu“. Kľúčové slová: Filozofia. komunistický režim. História. Sociológia. Stalinizmus. Vyrovnávanie sa s minulosťou. Abstract: Róbert Roško was one of those Central European intellectuals who spent most of their active lives under the communist regime. In his youth, he believed in the proclaimed communist ideal, that is, in the Stalinist version of Marxism-Leninism. Unlike M. Šimečka, Z. Mlynář, J. Jablonický, M. Kusý and many others, who gradually became marginalized after 1970 and turned into dissidents, with some even going into exile in later years, R. Roško remained in the party even following party purges. Like others in his field, he gradually developed into a sociologist through philosophy. He is usually ranked among the third generation of sociologists, who aided the establishment of this major social science discipline. In spite of various obstacles and ideological pressures, he was still able to help keep sociology a relatively separate discipline. He welcomed and supported the easing of political and social tension both in 1968 and in the late 1980s and continued to address the issue of the communist regime even after 1990. In his view, one of the reasons behind the failure of the communist experiment was the implementation of this political and economic system in a feudal country, which then transitioned “from backward feudalism to post-feudal modernism.” After 1989, he himself joined the ranks of the losers, who, in his view, included the masses from the former Soviet bloc countries, because the “defeat far exceeded that of an individual.” Keywords: Communist regime. Dealing with the past. History. Philosophy. Sociology. Stalinism. DOI: https://doi.org/10.31577/histcaso.2022.70.1.7
Do Vašej pozornosti ďalej
odporúčame:
|
